Keďže ochrana prírody a obzvlášť vtákov si vyžaduje aj cezhraničný prístup, zorganizovali sme seminár týkajúci sa kaní popolavých na lokalite Senné. A prečo tu? V tomto roku bolo na východnom Slovensku potvrdené hniezdenie kaní po 24 rokoch. Navyše po sezóne spojenej s dohľadávaním hniezd na poliach v letných horúčavách padne vhod oddýchnuť si pri sledovaní vtákov rôznych druhov vo vtáčom raji - na Sennom. Jadro tu tvoria rybníky s priľahlými lúkami a mokraďami. Tie sú zdrojom potravy pre množstvo vodných a lúčnych vtákov. Navyše na začiatku septembra sa začínal ťah a každý deň mohol byť prekvapivý pre našich hostí.
Najskôr sme na ďaleký východ museli doraziť. Navzdory všeobecnej skepse k stavu našich diaľnic spájajúcich západ s východom, bola cesta bez problémov a relatívne rýchla. V pondelok večer sme sa stretli na našom ubytovaní s odborníkmi z Česka. Náhodou sme stretli aj ľudí z BROZ a hneď mohla začať verejná diskusia zameraná na ochranu prírody v našich krajinách.Výmena rôznych pohľadov a skúseností zmiešaná so zážitkami z terénu navodila príjemnú atmosféru v kolektíve. Možno toto stretnutie vyvrcholí v budúcu spoluprácu. Kto vie...
 |
Ubytovanie
|
V utorok ráno dorazil aj náš sprievodca tunajším pobytom - Matej Repel zo SOS/BirdLife Slovensko. Bude nás sprevádzať všetky dni a aj zabezpečovať servis okolo stretnutia, čo oceníme neskôr. Zatiaľ v obmedzenom česko-slovenskom zložení začíname návštevou oblasti Senné. Uvíta nás trúbenie žeriavov, čo je úžasný zážitok sám osebe. Neskôr nad nami viac razy preletia. Exotika začne pozorovaním vzácneho dravca - hadiara krátkoprstého. Najprv jeden a neskôr aj druhý sa ukáže počas hľadania koristi - užoviek v tráve. Pokračujeme k pozorovacej veži, Matej nás zatiaľ oboznamuje s históriou územia. Je to výnimočný príbeh ako sa z mokradí stali rybníky a neskôr vďaka ochranárskym projektom znova pribudli aj lúky a mokrade. Počas dňa sa dozvedáme, že večer prídu priatelia z Maďarska. Ešte pred ich príchodom pôjdeme do Michaloviec pozrieť hniezdisko dážďovníka skalného - pomôžeme zrátať počet nocujúcich jedincov. Je to nový člen avifauny Slovenska a pre nás všetkých je to zaujímavé pozorovanie. Matej nám porozpráva príbeh ako tento druh objavili. Zábavná príhoda, ktorá pokračuje ďalšími pri spoločnej večeri. Nemôžeme sa však zdržať dlho, lebo András a Zoli už dorazili do Senného. Už bez spievodcu sa vraciame a po radostnom zvítaní začíname sériu rozhovorov o situácii kaní popolavých v našich krajinách. Dotkneme sa aj niektorých projektových vecí, nech si ich takto priamo vydiskutujeme. Napokon unavení zaľahneme do postelí s očakávaním ďalšieho dňa.
 |
Na Sennom
|
 |
Pri váhadlovej studni
|
Je tu ďalšie ráno, pomaly sa prebúdzame do príjemného počasia. O chvíľu prichádza Matej aj s raňajkami. Dnešný program sa začne pri tohtoročnom dohľadanom hniezde kaní. Budeme potom pokračovať na Medzibodrožie, kde nám predstavia upravené mokrade a zmeny v nich. Následne pôjdeme hľadať dravce. A po obede sa pomotáme na Zemplíne a zavŕšime deň večerou. Cestou berieme ešte dvoch miestnych ornitológov. Prvé prekvapenie nastane, keď počas zástavky pri už opustenom hniezde sa Zoli na chvíľu vyparí, aby nás hneď zavolal. Nasledujeme ho do porastu, kde nám ukazuje zvyšky pierok po mladej kani. Ako sa ukáže, pred vyletením sa jedna z dvoch kaní stratila..teraz vieme prečo, padla za obeť predátorovi. V prírode je to bežné, našou úlohou je zamedziť ohrozeniu od ľudí, to tu miestni ornitológovia zvládli na jednotku. Nič sa nedá robiť, pokračujeme k mokradiam, vidíme úspechy revitalizácie lokalít na vlastné oči. Priamo za dedinou nás zdraví orol kráľovský, orliak morský a znova hadiar krátkoprstý. Skvelé výsledky sú nám inšpiráciou, ktorú využijeme možno v budúcnosti.Náš sprievodca nás zavedie na pole s vyvýšeným výhľadom do okolia, tu sledujeme migráciu dravcov. Ukazujú sa predovšetkým orly krikľavé, ale aj kráľovské. Predvedú sa aj sokoly lastovičiare. Niekoľkým párom dravčiarskych očí neunikne nič na oblohe. Po dlhých minútach sa musíme presunúť ďalej. Odbiehame na obed, kde pokračuje debata o ochrane lokalít a stave populácií v tunajšom území. Cestou znova zbadáme ďalšieho hadiara. Je to až neskutočné aké máme naň šťastie. Na západnom Slovensku máme 1-2 páry a väčšina ornitológov ho vidí maximálne raz do roka. Poobede má prísť povestná zlatá bodka za dnešným dňom. Ide sa na lokalitu pri maďarských hraniciach, ktorá je evidovaná ako jediná kde momentálne hniezdia krakle belasé na Slovensku. Krajina je jeden pasienok s mnohými lesíkmi na okolí. Miesto má niečo do seba čo ho odlišuje od iných. Po dohode s majiteľom pozemkov ideme poľnou cestou až na jeden pasienok. Po pár metroch nás upúta dudok chochlatý. Ako sa dozvedáme je tu pre neho niekoľko búdok nainštalovaných. Vždy poteší vidieť tohto operenca. Na konci cesty vidíme panorámu Zemplínskych vrchov aj hranice s Ukrajinou. Je tu pokoj. Slnko sa nepoddáva, vyžaruje teplo čo nás až uspáva. O chvíľu iba Zoli vraví, že ďalší hadiar sedí na strome. A áno má pravdu, v monokulári vidíme veľkého dravca sediaceho na strome a sledujúceho zem pod ním. Preletí nám aj niekoľko cíbikov, zrátame a vraciame sa späť. Pri autách zbadáme krakľu sediacu na strome. Úžasné. Ako odchádzame, vidíme aj ďalšiu celkom blízko. Je tu ešte jedno prianie od Karela Popracha, vidieť kuvika v tomto kraji. Matej neváha a cestou cez dedinu zastavuje auto pri obyčajnom rodinnom dome. Neviem kam sa dívať, až po chvíli zbadám pri komíne odpočívajúceho kuvika. Karel fotí a my sa kocháme. Chválime sprievodcu za výber miest kam nás zobral. Ešte ku koncu pred západom Slnka mierime na možné nocovisko kaní. Za obcou Zemplínske Jastrabie zastavujeme a hľadáme známe siluety v posledných lúčoch Slnka. Na strome sedí bocian čierny, ale inak nič. Súmrak je tu. Z neďalekého kopca sa ozýva výr. Pekná bodka za dnešným dňom. Po večeri sa ešte dlho rozprávame.
 |
Pasienky kde sme hľadali krakle, dudky, dravce
|
 |
Stále v strehu, vždy na oblohe niečo upútalo našu pozornosť
|
 |
Na poli, kde sme pozorovali ťah dravcov
|
 |
Pri revitalizovanej mokradi s postaveným chodníkom a krytom ponad močiar
|
 |
Zoli našiel hniezdo a zvyšky mláďaťa z tohto roku
|
Posledný terénny deň ideme za mesto Trebišov. Dostávame informáciu, že na jednom poli hneď pri ceste je zoskupenie množstva dravcov, najmä orlov kráľovských a krikľavých. Cestou sa stretávame ešte s Ervínom Hrtanom, miestnym odborníkom. Odstavujeme autá pri krajnici a ideme hľadať dravce ďalekohľadmi. Je to nevídaná koncentrácia na jednom malom poli. Narátame približne 30 orlov krikľavých, 11 orlov kráľovských, 3 kane močiarne, 10 myšiakov lesných, jastraba veľkého a sokola myšiara. Jeden myšiak nás zaujme viac, napokon sa z neho vykľuje myšiak hrdzavý, vzácny návštevník. Všetci sú spokojní s výsledkom, aj máme diskusiu k určovaniu veku dravcov, pomáhajú nám fotky čo tu ľudia nafotili. Zisťujeme, že stále si máme čo povedať, pokračujeme teda pri obede. Dozvedáme sa rôzne informácie ako to tu je s ochranou dravcov a prírody, aj aké asi budú problémy v budúcnosti. Prichádza však čas odchodu maďarských priateľov. Budeme sa tešiť na ďalšie stretnutie, tak ako doteraz. Naša česko-slovenská skupina sa presúva pozrieť ešte Zemplínsku Šíravu. Zaberie to iba chvíľu a vraciame sa na našu základňu. Na Sennom sa rozhodujeme ísť ešte nakuknúť na vodnú plochu. Berieme monokulár, čo bol napokon dobrý nápad. Odmenou je množstvo bahniakov, volaviek a lyžičiarov. Diverzita je neskutočná, začíname byť však limitovaný nedostatkom svetla. Aj tak však máme zážitkov na rozdávanie. Je neskoro, čoskoro zaľahneme do postelí.
 |
Na poli je niekoľko desiatok orlov a iných dravcov
|
 |
Na konci seminára ako inak v teréne
|
Ráno prichádza Matej sa rozlúčiť. Počasie sa mení a východ si možno konečne užije dážď po extrémnom suchu čo tu panuje tento rok. Lúčime sa a ja dúfam, že sa sem čoskoro znova prídem pozrieť. Nielen za prírodou, ale za priateľmi.
